Dajme jedlu druhú šancu aj na školách

Až tretina všetkého jedla vyrobeného na ľudskú spotrebu sa nikdy nezje. Je to 1,3 miliardy ton strát a odpadu z potravín, ktorých priama finančná strata je vyčíslená na 936 miliárd USD. Až 45% všetkej zeleniny a ovocia vypestovaných na konzumáciu skončí ako odpad poprípade v záhradnom komposte. Až 35% rýb a rybích produktov, 30% pečiva a pekárenských výrobkov, 20% mäsa a mäsových produktov, 20% strukovín  a 20% mlieka a mliečnych výrobkov skončí ako potravinový odpad.

Vysvetlime si najskôr, čo to ten potravinový odpad vlastne je? Podľa Free Food, o.z. Sú ním všetky potraviny vrátane ich nejedlých častí, ktoré vstupujú do procesu odpadového hospodárstva. Plytvanie potravinami je zasa pojem, ktorým sa sa označujú jedlé potraviny a ich časti určené na ľudskú spotrebu, ktoré sa človekom neskonzumovali. Jedlom teda plytváme aj vtedy, ak napríklad kŕmime sliepky suchým chlebom alebo doma skompostujeme hnilé jablko. Takto však nevytvárame potravinový odpad.

A ešte pár číselných údajov na zamyslenie:

• Na Slovensku  sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 mil. ton potravinového odpadu a  to je 2x toľko ako v susednom Maďarsku. 

• Obsah potravinového odpadu na osobu na rok predstavuje odhadom 163 kg. 

• 9% domácností vyhadzuje jedlo na dennej báze

• Neplytvaním by 3-členná domácnosť ušetrila až 500€ ročne.

Občianske združenie Free Food bojuje od roku 2015 proti plytvaniu potravinami na Slovensku. Medzi ich najznámejšie projekty patria Komunitné chladničky, Pekný džem zo škaredých jabĺk, Zero Waste brunche ale aktívne iniciujú i zmeny legislatívy v prospech darovania potravín. Aktuálne sú spolu s našou Anettou členkami tímu európskeho výskumného projektu FoodRUs zameraného na vznik a implementáciu inovatívnych riešení pre znižovanie tvorby potravinového odpadu založené na princípoch cirkulárnej ekonomiky.

Ďalším veľkým pripravovaným projektom špeciálne pre stredné a vysoké školy je Zero Waste kantína, v rámci ktorého ponúka Free Food komplexné riešenie pre redukciu odpadu v zariadení spoločného stravovania škôl, a to tak aby bolo merateľné, udržateľné a replikovateľné. Zuzana Madajová z Free Food vysveľuje: “Zámerom projektu Zero Waste kantína je zredukovať potravinový odpad v jedálňach stredných škôl alebo univerzít, pretože chceme do projektu vniesť edukačný a komunitný charakter s možnosťou priameho zapojenia sa študentov do exekutívy projektu.”

Momentálne vybrali školu do pilotného programu, ktorý sa spúšťa v septembri. Ak by ste do projektu chceli zapojiť aj vašu školu, alebo máte záujem dozvedieť sa viac, kontaktujte Free Food, o.z. na: info@free-food.sk

O tom, čo je špecifické pre problematiku potravinového odpadu na Slovensku a v slovenských školách, čo môže urobiť škola či škôlka pre zníženie potravinového odpadu a plytvania, sme sa porozprávali so Zuzanou Madajovou, programovou koordinátorkou Free Food, o.z.

Čo je hlavným dôvodom plytvania potravinami vo všeobecnosti? Je Slovensko v tomto špecifické? Čo je hlavným dôvodom u nás na Slovensku?

Tých dôvodov je niekoľko - od zlých technológií zberu, prepravy, cez neefektívnu výrobu a spracovanie, až po nadmerný konzum. V rozvinutých krajinách najviac plytvajú práve domácnosti a Slovensko rozhodne nie je výnimkou. Dlho sme si mysleli, že domácnosti v chudobnejších krajinách neplytvajú jedlom takmer vôbec a plytvanie je spôsobené potravinovými stratami v počiatočných fázach reťazca, pretože úroveň technológií, infraštruktúra a klimatické podmienky sú tam neprajné. Najnovšia štúdia UNEP (Food Waste Index 2021) však ukazuje, že rozdiely v konečných fázach potravinového reťazca nie sú medzi krajinami globálneho Juhu a Severu také markantné. To znamená, že príjem nemusí byť rozhodujúcim faktorom pri plytvaní. Treba však dodať, že nám stále chýbajú dáta, doma aj vo svete, vďaka ktorým by sme plytvaniu lepšie dokázali porozumieť a prinášať tak adresnejšie riešenia. 

Je známe, že veľmi veľa ľudí nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti? Je možné tento problém riešiť inak ako zvyšovaním povedomia?

Podľa prieskumu Výskumného ústavu potravinárskeho z roku 2017, až ⅓ Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi týmito dátumami. Okrem zvyšovania povedomia, ktoré odporúča samotná Európska komisia, sa v únii diskutuje o možnosti zrušenia dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko má vo väčšine prípadov len indikatívnu funkciu. Na Slovensku sa potraviny po DMT dajú darovať na charitatívne účely, ale čoskoro ich pravdepodobne reťazce budú môcť predávať za zvýhodnenú cenu. Podľa môjho názoru táto zmena pomôže práve zvyšovaniu povedomia o dátumoch viac než ku znižovaniu miery plytvania, pretože odpadu z trvanlivých potravín vzniká v obchodoch minimálny objem v porovnaní s čerstvými výrobkami.

Aké sú ďalšie možnosti, aby sa znížilo plytvanie domácností ale i škôl a škôlok? Je plytvanie v škôlkach a školách špecifické v porovnaní s plytvaním domácností?

O plytvaní v škôlkach informácie nemáme, čo sa týka škôl, už spomínaný Výskumný ústav potravinársky uskutočnil merania aj na troch školách v Bratislavskom kraji, kde zistili, že najviac odpadu vzniká z nevyzdvihnutých obedov, ďalej z polievok a príloh. My s naším projektom Zero Waste kantína chceme ísť ešte viac do hĺbky a adresovať aj skrytý odpad (teda ten, ktorý vzniká už počas spracovania) a jeho presné príčiny. No takisto sme veľmi zvedaví na to, či sa v plytvaní na školách niečo zmenilo po tom, čo sa zrušili obedy zadarmo. 

Ako môže škola alebo škôlka prispieť k obmedzeniu potravinovému odpadu? Existujú nejaké legislatívne obmedzenia, ktoré bránia zmysluplným aktivitám v školstve?

Vytvorením vzťahu detí k jedlu. Škôlka či škola by mala byť príkladom toho, ako sa dá variť zdravo, udržateľne a chutne. Deti by mali na tanieroch vidieť sezónne a čerstvé jedlo, nie uvarené mrazené polotovary. A mali by vedieť prečo a ako ich jedálniček súvisí nielen s ich zdravím, ale aj so zdravím planéty. Bolo by super, keby mala každá škola svoju záhradku a kompostér, kde by sa deti učili pestovať aspoň bylinky a samozrejme, kompostovať. Hlavnou úlohou školstva je v dnešnej alarmujúcej situácii aj to, aby podnecovali vzťah žiakov a študentov k prírode a životnému prostrediu tak, aby chápali súvislosti. 

Čo sa týka legislatívy, tá čiastočne okliešťuje možnosti tvorby Zero Waste receptúr, nakoľko výživovú politiku žiakov určuje Ministerstvo zdravotníctva SR všeobecne záväznými právnymi predpismi a výživovými odporúčaniami. Rezort školstva tieto odporúčania aplikuje do Materiálno-spotrebných noriem, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a zverejnených finančných pásiem, ktoré stanovujú výšku  príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka na nákup potravín na jedno jedlo. Ide o záväzné nariadenia, ktoré sú normatívne, a tak žiak dostáva už hotové jedlo bez možnosti si ho vyskladať podľa vlastných preferencií, čo napríklad vylučuje existenciu bufetov so šalátmi, pečivom alebo prílohami. 

Aký má plytvanie a potravinový dopad na našu planétu a životné prostredie?

Devastačný. S jedlom nevyhadzujeme len naše vlastné peniaze, ale aj obrovské množstvo vody, pôdy, energie a ľudskej práce, ktoré sa použili na vypestovanie a dochovanie jedla, ktoré skončí v koši. Potravinový odpad je zodpovedný aj za 8% všetkých skleníkových plynov. Až tretina jedla určeného na ľudskú spotrebu sa nezje. Práve takéto plytvanie má za následok nadmernú poľnohospodársku výrobu, ktorá zaťažuje planétu natoľko, že čoskoro to pre ňu nemusí byť únosné a konvenčné spôsoby výroby nám už viac nebudú stačiť. Do roku 2050 máme zvýšiť produkciu jedla o 60%, aby sme nakŕmili rastúcu populáciu, no už teraz ideme s poľnohospodárskou výrobou na doraz. Ak nechceme, aby sa naše deti o pár rokov stravovali jedlom vyrobeným v laboratóriu, čo by bol ešte ten lepší prípad, nakupujme a jedzme s rozumom, neplytvajme.

A na záver ešte jedna úvaha: Je vôbec možné sa úplne vyhnúť potravinovému odpadu? Pri našom súčasnom životnom štýle je to viac ako nepravdepodobné. Každý z nás však vie prispieť k jeho zníženiu a to nasledujúcimi 10 princípmi neplytvania:

1. Nenakupujte hladní

2. Plánujte nákupy a plánujte si jedálniček, urobte si nákupný zoznam

3. Sledujte dátumy spotreby na obaloch a rozlišujte ich od dátumu minimálnej spotreby

4. Udržujte zdravú chladničku čiže čistú, nepreplnenú a so správnou teplotou

5. Meňte umiestnenie jedla v chladničke a to, čo je potrebné spotrebovať najskôr, si uložte na viditeľné miesto

6. Skladujte jedlo správne

7. Snažte sa variť bez odpadu, čiže v primeranom množstve s maximálnym využitím  všetkých surovín a zvyšky z varenia používajte na iné jedlá

8. Podeľte sa o jedlo s rodinou, priateľmi, susedmi, ak ho nedokážete sami spotrebovať

9. Uchovávajte jedlo čo najdlhšie a teda: fermentujte, zavárajte, mrazte, sušte

10. Sledujte množstvo svojho potravinového odpadu, aby ste ho mohli merateľne znižovať

A ak už odpad vznikne, bio odpad skompostujte a dajte mu nový účel na vašej záhradke.

Autor fotografií: archív Free Food

Spracovala Andrea Jazbec