Soľ nad zlato

Soľ nad zlato. To nie je iba rozprávka. Staršie civilizácie naozaj vedeli oceniť cenu soli. Starí Rimania ňou vyplácali časť žoldu vojakom, v Izraeli sa používala pri náboženských rituáloch a v 6. storočí sa s ňou obchodovalo v pomere 1:1 ku zlatu.

V dnešnej dobe jej máme veľa, poniektorí až priveľa. A tým myslíme nielen množstvo, ale aj rôzne druhy. Keď máme príliš veľa možností, tak začíname strácať prehľad a nevieme si vybrať.  Akákoľvek soľ je kryštalický minerál zo sodíka a chloridu (NaCl). Tieto prvky sú nevyhnutné pre náš organizmus, pretože pomáhajú mozgu a nervom vysielať elektrické impulzy. Rozdiel v jednotlivých druhoch je v obsahu minerálnych a stopových prvkov, prípadne v obsahu pridaných proti hrudkujúcich látok. Dúfame, že vám pri výbere pomôže tento malý prehľad.

Stolová soľ

Bežná kuchynská soľ, ktorá sa ťaží v soľnej bani. Zvyčajne je rafinovaná, to znamená, že je chemicky čistená, bielená a sušená pri vysokých teplotách okolo 600°C. Pri tomto procese sú odstránené všetky minerály a nečistoty. Po zomletí na veľmi jemnú konzistenciu sa často pridávajú protihrudkujúce činidlá ako napríklad ferokyanid draselný (E535), hlinitokremičitan sodný (E554) alebo kremičitan vápenatý (E552). V mnohých krajinách sa pridáva aj jód, ako preventívne opatrenie verejného zdravotníctva proti nedostatku jódu.  

Morská soľ

Získava sa odparovaním morskej vody v plytkých nádržiach. Pri jej “ťažení” je dôležitý čerstvý vietor, slnečné lúče a malé množstvo zrážok. Okrem chloridu sodného obsahuje aj minerály ako draslík, železo, zinok a mnoho ďalších. Ich obsah závisí od miesta zberu.  Najkvalitnejšia morská soľ sa získava väčšinou v Stredomorí, napr. na francúzskom pobreží Atlantiku, v Chorvátsku, Slovinsku a pri Čiernom mori. Pri kúpe si treba dávať pozor, aby aj morská soľ bola nerafinovaná. Takáto prírodná soľ má väčšinou šedú farbu a je mierne vlhká. Okrem toho treba mať na pamäti aj to, že v dnešnej dobe sú naše moria veľmi znečistené a okrem stopových prvkov sa môžu v morskej soli nachádzať aj ťažké kovy. Obsah ťažkých kovov je možné zistiť iba v laboratóriu. Ako prevenciu je vhodné zaradiť chelatotvorné potraviny ako - koriandrová vňať, artičok, cesnak, cibuľa, zelenina s obsahom síry, citrón, riasy, citrónová tráva, chren, pór, pažítka, zázvor, rukola, ktoré na seba naviažu ťažké kovy a eliminujú ich z tela.

Himalájska soľ

Aj táto soľ je v podstate morská, lebo pochádza z oceánu starého stovky miliónov rokov. Doluje sa prevažne v Pakistane, je ručne čistená a sušená na slnku. Môže byť ružová, biela ale aj priesvitná. Ružovú farbu spôsobuje stopové množstvo oxidu železa. Okrem železa obsahuje aj stopové prvky ako vápnik, draslík, horčík. V porovnaní s bežnou soľou sa v nej nachádza menšie množstvo sodíka.

Okrem miesta zberu sa soľ rozlišuje aj v hrúbke pomletia. Jemne mletá je najvhodnejšia na prisolenie hotového jedla. Stredne jemnú môžete použiť na ochutenie priamo pri varení. Hrubozrnná je zas vhodná na konzervovanie, dusenie, nakladanie, do mlynčekov na soľ alebo pri príprave pokrmov v soľnej kôrke.

Ťažko určiť, ktorá soľ je najzdravšia. Či himalájska alebo prírodná morská. Zatiaľ na túto tému nebola vykonaná žiadna porovnávacia štúdia. Ak by však aj bola, rozdiel medzi nimi by nebol zásadný, pretože obsah minerálov je veľmi malý a aj denný príjem soli je minimálny. Alebo by aspoň mal byť. Pri výbere soli by však mala rozhodovať metóda spracovania, či to bolo chemicky čistené alebo ručne zbierané a či obsahuje protihrudkujúce látky alebo len prirodzene sa vyskytujúce minerály.

Autorka: Eva Blaho     Spracovala: Lucia Boldišová