Majú deti dolce vita aj v talianských školách?

Redaktorka a novinárka na voľnej nohe, Veronika Nováková, ktorá dhé roky so svojim manželom a synom - dnes už školákom - Lorenzom, žije v talianskom Toskánsku, nám okrem iného prezradila, prečo talianske deti tak milujú špagety. A vlastne nielen talianske. Zdá sa, že špagety a talianskú kuchyňu milujú azda všetky deti na svete.

Počnúc jaslami, ktoré by ste v Taliansku zachytili pod šarmantným názvom "škôlkarske hniezdo", kde z detí vychovávajú malých gurmánov, cez škôlku, v ktorej sa deti starajú o svoje záhradné políčka, až po školu, kde sa obed zvyčajne skladá z primi a secondi piatti, to ani zďaleka nie je s vyváženým stravovaním až také ružové, ako by sa vám na prvý pohľad mohlo zdať. Všetko má svoje pre a proti. My sa budeme zameriavať najmä na to pozitívne, čím sa vieme inšpirovať.

Pekne poporiadku - jedlo len z najlepších surovín

Ako spomína Veronika, recept na prvý príkrm priamo od pediatra hovorí, že treba navariť silný zeleninový vývar (farmársku mrkvu, zemiak a cukinu variť aj tri hodiny), zeleninu vybrať, poriadne precediť, vmiešať pár lyžíc ryžovej, kukuričnej alebo inej cereálnej kaše, rozmiešať, pridať lyžicu panenského olivového oleja a pred podávaním na chuť posypať strúhaným zrelým parmezánom. Zvláštny zvyk, ale lokálny. U nás by sme skôr odporučili podávať tú rozmixovanú uvarenú zeleninu z polievky. A aj to na začiatok len jeden druh. Ale ako sa hovorí, tu absolútne platí - čo iný kraj, to iný mrav.

Stolovanie naše každodenné

Deti sa už v jasliach učia zásady stolovania. Učiteľky každý deň urobia tabuľky s menami, pri ktorých rozpíšu aj jednotlivé chody – predjedlo, prvé jedlo, druhé jedlo, príloha, ovocie. Za každý zjedený chod sa dieťaťu dostane plus, za každé odmietnuté jedlo mínus. Rodičia si tak pri vyzdvihnutí svojej ratolesti môžu podrobne pozrieť, čo dnes bolo na obed, čo sa dieťaťu ráčilo a čo odmietlo. Denné menu je zvyčajne vopred starostlivo naplánované. Navrhujú ho odborníci na správnu racionálnu výživu a môže obsahovať len vyberané BIO suroviny.

Malí gurmáni a plytvanie

Taliani od malinkata zo svojich detí vychovávajú malých gurmánov, na jednej strane netolerujú plytvanie, či hranie sa s jedlom a snažia sa o to, aby sa deti naučili jesť samostatne. Ak im to sprvu nejde, tak ich nakŕmia, ale len do istého času. Potom sa už od každého dieťaťa očakáva, že bude vedieť držať lyžičku aj vidličku, napiť sa z pohára a odniesť zo stola špinavý tanier. Stravovaním v jasliach si deti automaticky budujú pozitívny vzťah ku všetkým druhom potravín. Napríklad taký listový šalát. Bežne by ho len máloktoré dieťa dobrovoľne zjedlo. A ani ho zjesť nemusí. Ale samotný fakt, že má v jasliach pri hlavnom jedle naservírované aj dva šalátové listy vytvára zvyk, z ktorého bude ťažiť vo vyššom veku. Hoci ich možno nezje, ale zafixuje si, že k jedlu patrí aj „to zelené“, a skôr či neskôr to aj ochutná. A čo nás najviac oslovilo, je, že mimo času stráveného v jasličkách sa organizujú napríklad pikniky či návštevy fariem spolu s rodičmi. Tomu sa hovorí budovanie vzťahu k prírode a kvalitným potravinám. Tlieskame.

"V Taliansku sa sladké za hlavné jedlo nepovažuje. Sladké jedlo je jednoducho dezert".

No na druhej strane, plytvanie je, ako aj u nás, v talianských školách častým problémom, nakoľko zjesť plhodnotný a vyvážený obed zložený z troch druhov jedál vie byť náročné aj pre veľkých jedákov. Často potom druhé jedlo a dezert končia v koši.

Taliani milujú cestoviny a jedia ich snáď každý jeden deň v nejakej podobe. Veronika ďalej vysvetľuje, že rodičia k tomu vedú aj svoje deti už od najútlejšieho veku. Od ôsmeho mesiaca, keď už dieťa prijíma cereálne kaše, obsahujúce lepok, môžu do hry vstúpiť milované cestoviny. Začína sa najmenšími tvarmi – sú to také miniatúrne bodky. Postupne sa môžu podávať hviezdičky či písmenká. Neskôr nalámané špagety, až kým dieťa nie je schopné zjesť akékoľvek druhy.

Deti v reštaurácii zvyčajne jedia „penne“ s paradajkovou omáčkou alebo pestom. Medzi malými gurmánmi je veľmi obľúbená aj „pasta in bianco“ alebo cestoviny „nabielo“, keď sa uvarené cestoviny premiešajú s maslom alebo olivovým olejom a posypú strúhaným syrom. V Taliansku vedie parmezán a grana padano. Toto jedlo sa podáva aj vtedy, keď sú deti choré a nemajú chuť do jedla. S cestovinami sa talianske deti, jednoducho, stretávajú od začiatku svojej gurmánskej cesty a nikdy s tým už neprestanú. Ak sa pozriete do komory talianskej „mammy“, určite v nej nájdete cestoviny rôznych druhov a veľkostí. Je to celonárodné jedlo a tanierom cestovín sa nikdy nedá nič pokaziť. Takže, keď sa talianských detí opýtate, čo mali na obed, odpoveď bude veľmi pravdepodobne jasná: pasta!

Čo nás oslovilo

Pokračujeme škôlkou, kde majú deti v pravidelnom programe starostlivosť o svoje "políčka", kam sami (pod dozorom pedagóga) zasadili zeleninu a jahody, či iné rastlinky. Takéto praktiky nie sú v Taliansku výnimkou ani v štátnej škôlke. Majú tu totiž výborne vybudovanú sieť edukačných fariem, ktorú využívajú na výuku. Môžeme ich nazvať aj Agriturismo a nájdete v nich napríklad poníka, ovečky, sliepky, kačky, zajace a morské prasiatka. Vzdelávanie a vytváranie vzťahu s prírodou je nesmierne dôležité od mala. V Taliansku napríklad aj prostredníctvom spoločného školského varenia či pečenia, väčšinou typických sladkostí. Nie všetko je ideálne, ale aj na tomto sa dá popracovať. V čom však Veronika vidí problém, je príjem ovocia a desiaty, kde "problematické" šúpané ovocie nahradila desiata vo forme sušienok a slaných krekrov, pretože talianske spolumamy v ich škôlke boli proti tomu, aby deti jedli napríklad neošúpané jablko.  A takto je to jednoduchšie...

Na Talianoch okrem vyššie spomenutých pozitív kvitujeme aj ich neutíchajúcu radosť a pôžitok z jedla, pretože stravovanie má byť bezpochyby aj príjemným zážitkom a tento pocit vedia Taliani s istotou rozdávať na všetky strany. Každá kultúra má svoje pre a proti a my si myslíme, že je to najmä o ľudoch. O tom, ako svoje deti vedieme k zdravej racionálnej výžive, ako im ideme príkladom. Lebo kde je vôla, tam je aj cesta. Len treba vydržať.