Jedlé témy aj na hodinách matematiky. Áno, dá sa.

29. 3. 2020
Skutočne zdravá škola

Pani Bodláková je učiteľkou matematiky, ale nie hociakou. Do vienka dostala dar učiť, ktorý zdedila po svojej starej mame, no vynikajúcich kuchárok mali v rodine neúrekom. A jablko nepadá ďaleko od stromu. Možno práve tam niekde pramení jej záujem vniesť jedlé témy do hodín matematiky a priblížiť tak žiakom učivo na príkladoch zo života. V rozhovore predstavíme, ako na to a veríme, že inšpirujeme aj vás. Koniec koncov - veľa zaujímavých tipov nájdete aj na web stránke Dobré nápady, ktorej je pani Silvia spoluatorkou. Nájdete tu recepty aj názory na recepty, či tvorenie s deťmi... a aj spomínané úlohy z matematiky o varení.

Povedzte nám prosím niečo o Vás a Vašej profesii.

Neviem čím začať. Som učiteľkou matematiky. Pôvodne som chcela študovať prácu s filmom, najradšej animovaným, ešte lepšie réžiu. Zasiahla nejaká vyššia moc a zmenila som prihlášku na učiteľstvo. Na matematiku. A čo k nej? Chcela som výtvarnú. V ten rok takúto kombináciu však neotvárali. Nuž, skončila som na výpočtovej technike, veď som maturovala z programovania. V detstve som so starou mamou, ktorá kedysi učila matematiku, varila vždy pred sviatkami vaječný koňak a vyrábala šuhajdy pre celú rodinu. Teda vo veľkých množstvách - a musela som si prepočítavať suroviny. Vždy sme všetko presne vážili až na miligramy. A potom sa stará mama smiala, lebo nakoniec sme to všetko dochucovali úplne odhadom. To bol možno ten základ.

Ako dlho sa venujete výuke matematiky a čo vás na tejto práci napĺňa?

Matematiku ako takú som si obľúbila na gymnáziu vďaka triednemu učiteľovi. Bol šarmantný, sčítaný, zaftipkoval a tak ani tri hodiny matematiky za sebou neboli fádne a nudné. Imponoval mi jeho humor. Mám rada matematiku hlavne pre jeho prístup k nej a k nám študentom.  

Vtedy som určite neuvažovala, že raz budem učiť matematiku aj ja. Na gymnáziu som sa viac venovala práci na počítači, trochu som recitovala a pracovala v školskom časopise, trochu točila filmy na 8-mičke. Robila som krúžky programovania v G Basic a Basic či Žofke na základných školách, kde sa im podarilo získať počítače. Tam som asi prvýkrát použila varenie - teda skôr miešanie nátierky. Učili sme sa, že algoritmus je postupnosť krokov, ktoré musíš urobiť, aby si sa dostal k výslednému cieľu. Ak zmeníš kroky, vymeníš poradie, či niečo vynecháš, už bude iný výsledok. Vo varení či príprave jedla, ale aj príprave dizajnu či servírovaní vidím veľmi veľa z matematiky. Je v tom veľa drilu - skúseností, ktoré sa získavajú cvikom. Je v tom systém a poriadok. Napríklad pri aranžovaní stola pre slávnostnejšiu príležitosť. Veď musíte dodržať pravidlá, kto bude kde sedieť - kombinátorika. Aké taniere, či príbor je vhodný podľa toho, čo budeme podávať - logika. Ale aj to, aké kvety a vázy a kde položiť, či ako poskladať servítky - bontón a práca s telesami.

Veľmi nás oslovil Váš prístup k učeniu, je interaktívny a zároveň využívate rôzne zaujímavé témy, napríklad aj jedlo / výživu na to, aby žiaci “aktuálnu preberanú problematiku” pochopili. Viete nám k tomu prosím povedať viac a opísať v praxi, ako to funguje?

Mám rada praktickú matematiku. Spôsob, akým sa ju snažím učiť, je podľa mňa dôležitý, lebo sa orientuje na bežné veci v živote. Napríklad šitie kruhovej sukne - je tiež zaujímavá historka s módnou návrhárkou Martinkou Bartinki, ale to sa sem asi nehodí. Vyymeranie rukávu a jeho ušitie, pletenie či háčkovanie, všetko samé prepočítavanie a vymeriavanie, aby to sedelo a vyzeralo ako má. A samozrejme varenie. Toto učenie je pre dnešné deti náročnejšie ako bolo pre mňa či našu generáciu. Dnešné deti sú dosť nepraktické. Možno je to tým, že doma väčšina z nich nemusí robiť nič a rozhodne už nechodí každý víkend okopávať záhradu či pomáha pri vymaľovaní alebo tapetovaní svojej izby. A to vidím ako najväčší problém, prečo sa zdá matematika ľuďom náročná. Neokúsili si ju v praxi. My na matematike máme od detí vyžadovať skúsenosti z praxe, ale oni ich nemajú. Nemajú, lebo si nemusia veci vytvoriť ako my kedysi, oni si ich jednoducho kúpia. Veď my sme si museli vajíčka na praženicu naozaj rozklepnúť a vymiešať na panvici. Dnes si ju kúpia v prášku a zriedia s vodou, ktorá je radšej v návode napísaná na počet lyžíc, lebo by niekto nemusel poznať mililitre. To som chcela trochu zažartovať, ale naozaj to tak cítim. Už som stretla aj niekoľko detí s diagnózou dyspraxia. Podľa mňa ich je stále viac.

Na matematike väčšinou varíme či pečieme v siedmom ročníku pri pomere. Pri percentách pečieme tortový korpus. Podarilo sa mi kedysi dávno získať taký zvláštny recept na korpus do torty, kde sú hmotnosti surovín odvodené percentuálne od hmotnosti použitých vajíčok. V poslednom čase je to horšie nakoľko už nemáme v škole kuchynku. Donesieme platničku, kachličky, vyriešime a varíme. Ešte pred niekoľkými rokmi sme aj na tejto škole piekli napríklad klasický kváskový bosniak. Žiakom som bola triedna a tak som to brala aj ako súčasť triednickej hodiny. Naozaj sme viac ako desať dní robili kvások a žiaci si ho brali domov, aby ho nakŕmili a ráno doniesli, aby sme videli, čo sa udialo. Tiež sa deti naučili, že kedysi sme nepoznali pšenicu a určite nie v takej miere a v takej kvalite ako teraz. Brala som to skôr ako popularizovanie stravovania v minulosti a našich zvykov. V sobotu sa upiekol chlieb, ktorý zvyčajne vydržal do stredy, občas do štvrtka. V piatok a sobotu sa chlieb nejedol, až v nedeľu ten, čo sa upiekol v sobotu. Potom som na nejaké obdobie prestala učiť matematiku. Nuž som to zase preniesla do informatiky. Učíme sa písať vo Word-e a tak opisujeme svoje obľúbené recepty, ktoré formátujeme a spájame spolu do knižky, ktorú vytlačíme a darujeme triednej učiteľke. Pri práci s tabuľkami vo Word-e si robíme návrh jedálneho lístka. Deti si musia naštudovať alergény a vzájomne si urobia prezentáciu na túto tému. Čím väčšinou rozviniem diskusiu nie len u detí, ale aj rodičov. Občas mám dosť nepríjemné diskusie na tému prečo by všetky deti nemohli jesť všetko. Musím uhrávať tému, že čo je diéta pod dozorom lekára a čo je diéta, ktorú si niekto vymyslí. Toto nebýva jednoduché. Pri vytváraní videoprezentácie z fotografii robíme nejaké jedlo. Teda deti doma uvaria a nafotia, napíšu si postup na papier. V škole to dávame dohromady. Robíme jednoduchý postup ako niečo navariť. Nevyberám zložité jedlá, stačí praženica či hemendex. Výber nechávam na deti. A tak, niekdy sa zapojí stará mama a dieťa pečie aj pečené buchty podľa jej receptu. Čo je podľa mňa pozitívne, lebo sa spoja generácie. Keď odovzdajú prácu, ohodnotí ju aj učiteľka slovenčiny nakoľko v tomto ročníku preberajú opis pracovného postupu na slohu. A tak deti získavajú z jednej práce niekoľko známok a dokonca na dvoch predmetoch. Čo hodnotím na týchto projektoch vysoko pozitívne. 

Odkiaľ čerpáte nápady na "jedlé témy"?

Hm! Asi zo života. Začnem asi inak. Mám zdravotné problémy, ktoré súvisia so zmenou kvality potravín v našich obchodoch. Veď ani tá mrkva už nie je taká, akú si pamätám z detstva. Viem veľmi dobre, čo je byť o hlade. Stretávam sa s veľmi nepríjemnými názormi, ktoré pochádzajú aj z médií. Pred Vianocami ma pozvali na posedenie. Všetci vedeli, akú mám diétu. Odpovedala som ústne pozývajúcej, že neprídem, lebo mi je nepríjemné, keď okolo mňa ľudia jedia a ja sa na nich musím dívať. O pár dní ma pozývala znova a bola dosť neústupčivá, súhlasila som a prišla. A prvé čo bolo ma ponúkla koláčikmi, ktoré vedela, že určite nemôžem jesť. Odmietla som a ona sa urazila. Alebo napríklad som išla na školenie, kde bola v cene strava. Musela som ju zaplatiť, aj keď nemali pre mňa ani len kávu. Lebo mali na výber normálnu stravu a vegetariánsku stravu. Podľa nich je len vegetariánstvo správna diéta. Nemyslím si, že existuje správna diéta alebo úplne zdravá strava. Musíme si uvedomiť, že dnes máme veľa ľudí alergických na jedlo alebo dokonca vážne chorých a to už aj v nízkom veku a menšie deti. Takže neuznávam pojem zdravá strava. Myslím si, že je dôležitejšie s deťmi rozprávať o strave ako takej. Viesť ich k tolerovaniu tých, čo sa nemôžu alebo nechcú stravovať rovnako. Tých, čo sa nechcú nejako stravovať viesť k tomu, aby si naštudovali aj dôsledky svojho stravovania a rozhodne to konzultovali s detským lekárom.

Bola som raz na dozore na chodbe. Je to už niekoľko rokov. Keď som počula jednu mamičku povedať svojmu synovi, že toho spolužiaka nemá pozvať na oslavu, lebo jeho mama mu káže držať diétu, aby bol zaujímavý a ľudia ho ľutovali. Bola som v šoku. Pani sa ani neštítila, že to hovorila pri šatni pred všetkými aj tým chlapcom. Pritom chlapec ako aj iné deti, ktoré majú takéto problémy sú na suchej strave celý deň v škole a až doma majú teplé, keď ich prídu zobrať rodičia po práci. 

Asi som Vám neodpovedala na Vašu otázku. Alebo možno aj áno. Každá takáto situácia ma k niečomu inšpirovala, čo som robila s deťmi v škole.  

Je možné povedať, že téma stravovania a výživy je natoľko prierezová, že sa naozaj hodí aj do hodín matematiky?

Jedlo a varenie sa hodí do všetkých predmetov. Veď variť aspoň trochu a jesť určite budú raz všetky deti. My na matematike môžeme robiť tú praktickú časť. Prepočítavať recepty na počet osôb či množstvo surovín, zisťovať kalórie... Ako celok by som tému jedla, stravovania spolu s finančnou gramotnosťou zaradila viac do etickej a občianskej výchovy. Moje kolegyne zvyknú na etickej výchove robievať dni stolovania a učia sa, ako správne položiť tanier a kam príbor, ktorý tanier na čo je vhodný a podobne. Na pracovnom vyučovaní sa učia skladať servítky alebo esteticky zabaliť príbor do servítky. V tomto vidím vynikajúcu spoluprácu na našej škole. 

Zopár príkladov od pani učiteľky Bodlákovej nájdete u nás v galérii a taktiež v článkoch, o tom, ako žiaci na hodine matematiky piekli chlieb alebo ako si žiaci zorganizovali pracovné raňajky.

Ďakujeme za príjemný rozhovor.

Jedlé témy aj na hodinách matematiky. Áno, dá sa. 1Jedlé témy aj na hodinách matematiky. Áno, dá sa. 1Jedlé témy aj na hodinách matematiky. Áno, dá sa. 1Jedlé témy aj na hodinách matematiky. Áno, dá sa. 1Jedlé témy aj na hodinách matematiky. Áno, dá sa. 1
Späť na zoznam

Co jsou cookies?

Textové soubory, které internetové stránky ukládají na váš počítač nebo mobilní zařízení v okamžiku, kdy tyto stránky začnete využívat. Stránky si tak na určitou dobu zapamatují úkony, které jste na nich provedli, a preferencí (např. přihlašovací údaje, jazyka, velikost písma a jiné zobrazovací preferencí), takže tyto údaje pak nemusíte zadávat znovu a přeskakovat z jedné stránky na druhou.

Dalším používáním těchto stránek vyjadřujete souhlas s ukládáním souborů cookies. Více informací Méně informací